Pressburg Fashion

TIP NA KNIHU: NA CESTE K MODERNEJ ŽENE

2012-02-09T13:17:00.000-08:00

Gabriela Dudeková a kol. : Na ceste k modernej žene

Kniha charakterizuje zásadné zmeny v konštrukcii rodových identít a a vo vývoji rodových vzťahov na Slovensku zhruba od konca 16. storočia do 20. storočia, pričom zachytáva dlhodobý proces spoločenskej emancipácie žien. Kapitoly sú členené na štyri základné tematické okruhy: normy ženskosti a mužskosti, emancipácia žien, sociálne postavenie, možnosti a bariéry profesijného uplatnenia žien, ilustrované aj na príkladoch konkrétnych osudov ženských osobností. Je dielom širšieho kolektívu, zväčša z Historického ústavu SAV, pod vedením Mgr. Gabriely Dudekovej, PhD.

Ak sa zaujímate o tému ženskej emancipácie bližšie, je kniha určená aj vám. Ja si ju určite zaobstarám, pretože emancipácia a osud žien žijúcich na Slovensku je úzko spojené aj s módou a dejinami odievania...

Odporúčam, teším sa na ňu!

VINTAGE NOVINKY! HĽADAJTE U MŇA!

2012-01-31T13:48:00.000-08:00

NAJHORÚCEJŠIE NOVINKY OD MADAME PRESSBURG!

Tieto i ďalšie nájdete na www.pressburgfashion.sk

MOŽNOSTI ŠTÚDIA KRAJČÍRSKEHO REMESLA... III. časť

2012-01-19T13:30:00.000-08:00

Žensko- krajčírska učňovská škola
Najväčšou skupinou, ktorá sa podieľala na produkovaní nových krajčírskych absolventov boli učňovské školy- v živnosti žensko- krajčírskej. Keďže školy sa po prevrate v roku 1918 museli reformovať ako jazykovo tak i osnovami, ministerstvo pristúpilo k výrazným zmenám. „V roku 1926 došlo k národnostnému a organizačnému zjednoteniu učňovských škôl a k modernizácii vyučovacích postupov. Dôsledkom tejto zmeny malo byť zlepšenie sociálneho postavenia učňov a jej cieľom sa malo stať skvalitnenie ich odborného i všeobecného vzdelania.“( Mojžišová, I.: Škola umeleckých remesiel v Bratislave 1928-1938, In: ARS, 3, 1969, č. 2, s. 8)

Krajčírky, ktoré uspeli v súťaži Lídy Baarovej, ktorá na svoju róbu vypísala súťaž v časopise, roč. VI, č.8

Najstaršia učňovská škola na Slovensku v Žiline, založená v roku 1856, je príkladom reformovania po celú dobu existencie 1. ČSR. Už spomínaný rok 1926 priniesol týmto školám konkrétne zmeny, a to najmä zrušenie nedeľňajšieho vyučovania učňov a preloženie na pracovné dni. To bol popri iných najzásadnejší obrat vo fungovaní škôl. Poskytnúť skutočne dobré odborné znalosti, a popri tom i teoretické vedomosti bolo základným cieľom vedení škôl. Pre krajčírsky odbor boli potrebné dva roky štúdia. Vďaka dobovým výročným správam sa nám zachovali aj povinné predmety, ktoré boli obsahom oboch ročníkov. V prvej triede sa hodnotilo chovanie, hospodárske náuky, náuka o látke, odborné kreslenie a odborná náuka. V druhom ročníku sa už k spomínaným pridalo zdravotníctvo a odborné vyučovanie. Každá učnica podliehala pri odbornom vyučovaní majsterke, alebo majstrovi. Výber bol, predpokladám, na učnici (resp. jej rodine) alebo majstrovi, keďže sa vo výročnej správe objavujú prípady, kedy budúce krajčírky vyučoval nejaký rodinný príslušník. Michal Kaľavský však po výskume spoločenského pôvodu učňov konštatoval, že „ výuka v dielni vlastného otca bola stále pomerne málo rozšírená (6,5- 8%) s výnimkou menej rozšírených remesiel...“( Kaľavský, M.: Spoločenský pôvod remeselníckych učňov a zmluvné vzťahy v rokoch 1889- 1939 vo vybratých oblastiach Slovenska, In: Slovenský národopis, 38, 1990, č. 1-2, s. 73)

Tri stylish ženy, Eva, 1929

Podstatou odbornosti bolo spojenie teórie s praxou, čo zaručovalo práve odborné vyučovanie, priamo u majsterky v dielni. „ Učebná doba bola dva roky, počas nej navštevovala aj učňovskú školu, a to jeden deň v týždni.“ Zo slov dcéry krajčírky Márie Hrehušovej vieme o spôsobe záverečného skúšania učníc. Čo bolo obsahom skúšky i ďalším uplatnením dievčat. „ Na učňovskú skúšku jej komisia živnostenského spoločenstva pridelila úlohu (do skúšky tajnú), vystrihnúť z vlastnej kúpenej látky a na seba ušiť blúzku, sukňu alebo šaty. Všetko musela urobiť u inej majstrovej, v inej dielni(...) Vlastnoručne ušitý kus odevu predložila komisii na posúdenie a po následnej ústnej skúške- otázky jej dávali členovia komisie- skúšku zložila alebo aj nezložila(...) Ústne skúšky, teda otázky skúšok boli rozličné z oboru krajčírstva, napríklad rozoznať a pomenovať jednotlivé látky, určiť ich štruktúru, vedieť ako sa z nich šije, ako sa berie miera, robí strih, ako sa žehlia šaty zo zamatu, saténu,...“( Zubercová, M.M.: Dámske krajčírstvo z prvej polovice 20. storočia, In: Zborník SNM, 96, História, 42, s. 106- 7)

V každom prípade sa škola končila živnostenským listom, ktorý oprávňoval novopečenú krajčírku v začatí krajčírskeho remesla. Záslužným činom bolo vydanie knihy, ktorá sa používala pri výučbe na odborných školách, Náuka o surovinách a látkach textilných, odevných, ich zadelenie a používanie. Autorom tejto publikácie bol krajčírsky majster a praktický učiteľ Jozef Marsina, ktorý pôsobil na Učňovskej škole v Žiline. Dovtedy bola táto kniha suplovaná náhradnými, v iných jazykoch.

Jozef Marsina, učiteľ z učňovskej školy v Žiline.

MOJE MILOVANÉ: VÝPREDAJ NA VYBRANÝ TOVAR!

2012-01-11T16:10:00.000-08:00

Moje drahé čitateľky, rada vás privítam

na mojich stránkach vintage shopu: www.pressburgfashion.sk,

kde okrem iného nájdete výpredaj na vybraný tovar!

Vychutnajte si cestu do minulosti a kreatívne kombinujte!

Vaša Madame Pressburg

MOŽNOSTI ŠTÚDIA KRAJČÍRSKEHO REMESLA... II. časť

2012-01-10T10:18:00.000-08:00

ODBORNÁ ŠKOLA PRE ŽENSKÉ POVOLANIA- DIEVČENSKÁ ŠKOLA

Vyšší stupeň ako nadobudnúť odbornú spôsobilosť v krajčírskej sfére bola dvojročná odborná škola pre ženské povolania, alebo tzv. dievčenská škola, ktorá, napríklad v Bratislave, sídlila na Dunajskej ulici č. 33. Tento typ škôl, ako je zrejmé z ich osnov, je zameraný skôr na mestský životný štýl. Dievčatá síce potrebujú tiež praktické znalosti ako viesť domácnosť a pod., ale taktiež pestujú „ zdokonalenie v ústnom vyjadrovaní, s opakovaním pravopisných a mluvnicových zákonov, všímajúc si pečlive literárnej tvorby domácej a čiastočne cudzej; dáva s poznatkami historickými i základné vedomosti o vývine filozofie a umenia. (...) pestuje v žiačkach zmysel pre vkus. Tak prichádzajú do našich domácností moderné strihy bielizne a šiat, predpisy pre zdravotné kuchárenie poznaním výživnosti a primeranosti potravín, znalosť kalkulácie gazdinskej a živnostenskej.“ (Živena, roč. 26, 1936, s. 164-5, úvodný článok Odbornej školy pre ženské povolania v Banskej Bystrici)

Doplnky sa častokrát vyrábali aj v domácnosti, pre obohatenie šatníka, Eva, 1929

V rámci tejto školy si bolo možné vybrať z niekoľkých odborov, medziiným i šitie šiat, ktorý bol ukončený Živnostenskou pracovňou pre šitie šiat. Počas tohto posledného ročníka sa žiačky špecializovali na jeden obor krajčírstva, a to buď na šitie šiat, bielizeň vyšívanie či modistvo. Po jej absolvovaní a praxi v závode žiačky získali výučný list a mohli si založiť vlastnú živnosť alebo obchod. Absolventky odbornej školy pre ženské povolania však nemali len takéto jednostranné uplatnenie. Popri učiteľskej kariére sa mohli venovať sociálnej sfére ako ošetrovateľky, či vychovávateľky, ale taktiež mohli pracovať i ako úradníčky. Pre oblasť módy je však dôležité smerovanie tých ambicióznych a tvorivých dievčat. Predovšetkým „ vo veľkých mestách sú schopné a nadané žiačky vyhľadávané ako módne referentky, navrhovateľky a kresliarky vzorov a strihov v časopisoch a rozličných závodoch.“( Živena, roč. 26, 1936, s. 164-5, úvodný článok Odbornej školy pre ženské povolania v Banskej Bystrici) Na vzdelanie získané v dvojročnej dievčenskej odbornej škole nadväzovali špeciálne školy. Boli rôzneho druhu, medzi inými aj škola pre vychovávateľky, pre sociálnu službu, rodinná škola a našla sa i škola modistická, ktorá „ pripravovala dievčatá na samostatnú zárobkovú činnosť v modistickej činnosti a poskytovala i základné vedomosti potrebné pre odborné vedenie domácnosti.“ (Tokárová, A.: Vzdelanie žien na Slovensku, Veda, Prešov, 2003, s. 119-120) Modistická špeciálna škola tak formovala budúce majiteľky vtedy, veľmi rozšírených modistiev, či budúce majiteľky živnosti. Klobúky v medzivojnovom období zaznamenávali veľký rozmach a stali sa symbolom doby. Počas 2. svetovej vojny nadobudli extrémne až bizardné formy, až sa postupne vytratili...

Klobúky boli symbolom doby, Eva, roč. IV, č. 13

MOŽNOSTI ŠTÚDIA KRAJČÍRSKEHO REMESLA...I. časť

2012-01-07T07:06:00.000-08:00

...ALEBO AKO SA STAŤ KRAJČÍRKOU V 1. ČSR?

Výučba krajčírskeho remesla na Slovensku odrážala niekoľko stupňov, podľa ktorých bolo možné dosiahnuť adekvátnu úroveň zručnosti i kreativity v tomto odvetví. Jednou z foriem najzákladnejšieho vzdelania v krajčírstve bolo absolvovanie tzv. gazdinskej školy, nazývanej tiež hospodyňskej. Ďalším spôsobom, ako nadobudnúť odbornú spôsobilosť v krajčírskej sfére bola dvojročná odborná škola pre ženské povolania, alebo tzv. dievčenská škola. Tento typ škôl, ako je zrejmé z ich osnov, je zameraný skôr na mestský životný štýl.
Najväčšou skupinou, ktorá sa podieľala na produkovaní nových krajčírskych absolventov boli učňovské školy- v živnosti žensko- krajčírskej.

Elegantné zvládanie domácnosti, Eva, roč. 2, č. 13

1. ÚROVEŇ- GAZDINSKÁ ŠKOLA
Táto škola, v dnešnom ponímaní skôr kurz, trvala 5 mesiacov, prijímali sa sem 16- ročné dievčatá častokrát s internátnym ubytovaním. Skladba praktických i teoretických predmetov sa v jednotlivých školách alebo župách rôznila. Napríklad v prvej štátnej škole hospodyňskej vo Veličnej v Oravskej župe sa popri efektívnom a chutnom varení učili vkusne stolovať, konzervovať ovocie, zeleninu, chovať dobytok, hospodáriť a viesť domácnosť a taktiež šiť, strihať šaty a bielizeň. Aj keď je to najelementárnejšia forma a s veľkou pravdepodobnosťou i úroveň odborného vzdelania, nemožno vylúčiť šikovnú a talentovanú krajčírku spomedzi žiačok týchto škôl. Riaditeľstvo školy vysoko hodnotí význam tejto školy a široký rozsah uplatnenia. „ Chovanky, ktoré vyjdú zo školy, budú si vedieť zariadiť výsostne svoje hospodárstvo, vzorne svoju domácnosť, a ktoré toho budú potrebovať- budú sa môcť stať správkyňami školských internátov a menzí (...) alebo si budú môcť zariadiť samostatnú živnosť z toho odboru, ktorý jednotlivú chovanku bude najlepšie zaujímať, ako šitie, cukrárstvo, (...)“ (Slovenská žena, roč. I., 1920, č. 12, s. 119) Podľa uvedeného zloženia vyučovania a praktického zamerania školy, predpokladám, že po vyjdení gazdinskej školy dievčatá uplatňovali svoje poznatky viac- menej len pre chod vlastnej domácnosti, a to aj v rámci praktických remesiel. Nepredpokladám, že veľký počet absolventiek túžilo po samostatnosti, ktorú by nadobudli práve založením živnosti. Nie je to však vylúčené, keďže doba si vyžadovala náhle životné zmeny. Gazdinské školy však boli založené za účelom pozdvihnutia zdravotnej, kultúrnej, spoločenskej úrovne najmä vidieckych dievčat, ktorý bol na Slovensku v zaostalom stave.

Dáma i doma, Eva, r.2, č. 2

INŠIRUJTE SA ART DECOM!

2012-01-03T16:05:00.000-08:00

Tri šaty a všetky inšpirované 20-timi rokmi! Tri novinky z Pressburg Fashion, ktoré spája rovnaká inšpirácia...www.pressburgfashion.sk

Topánky, kabelka a muff á la 20-te! Zadovážite si ich na: www.pressburgfashion.sk

Muffy a topánky, EVA, 1929

Popoľudňajšie šaty, Eva,1929-30

PF 2012

2011-12-27T07:20:00.000-08:00

Novoročné plány 1931, EVA

Milujem novoročné predsavzatia! Nie sú pre mňa žiadnou príťažou, strašiakom ani mementom pre neskorší čas, vnímam ich ako plánovanie nových ideí a túžob, snov! Preto je toto obdobie očistením sa od starých nánosov a vymýšľanie nových nápadov!
Prajem vám všetkým nech sa vaše duša i telo znovuzrodia do nového roku! Nech je ten váš prechod plný odhodlania a snov, ktoré chcete a budete napĺňať!

PS: ...a trochu si zaflámujte, ale hlavne šik! :-)

Madame Pressburg

CHYSTÁTE SA CEZ SVIATKY NA HORY?

2011-12-22T11:29:00.000-08:00

Pozrite si pár inšpirácii, z 20-50. rokov...

Zdroj: Eva, Žena a móda

(NE)MILOVANÝ INDIE!

2011-12-12T14:11:00.000-08:00

V októbrovom čísle Marie Claire ma zaujal tak trochu ironický článok o nositeľkách indie štýlu. Je zaujímavý minimálne jeho sarkastickým podtónom a samozrejme pre niektorých i informačne. Či už sa s ním stotožníte alebo nie, je pravda že indie štýl je svojský a svojrázny, akékoľvek môžeme mať na neho názory. Ak sa páči alebo aj nie, máte ho tu!

Zdroj: Marie Claire, CZ

PRESSBURG FASHION NA WINTER URBAN MARKET!

2011-12-11T14:17:00.000-08:00

PREMIÉRA PRESSBURG FASHION UŽ ZA 4 DNI!

Všetky moje zákazníčky a fanúšičky osobitého štýlu pozývam Vás do môjho stánku na WINTER URBAN MARKET 2011 do bratislavskej Cvernovky. Počas 3 dní uvidíte väčšinu môjho tovaru z internetového obchodu a novinky, ktoré budú pripravené len pre vás!!!

Prvé tri zákazníčky obdržia po nákupe 10% zľavový kupón na ďalší nákup!!!

Úctivá poklona, vaša Madame Pressburg!!!

O MADAMME PRESSBURG

2011-12-09T13:58:00.000-08:00

Na povale nášho vidieckeho domu som našla niekoľko pokladov, ktoré ma fascinovali, a ktoré v sebe niesli svoje vlastné ukryté príbehy...Z obrovského lodného kufra sa na mňa vyplavil materiál, ktorý by vystačil na vytvorenie jedného života ...vydala som sa na cestu odhaľovania rodinných tajomstiev...
...Madamme Pressburg bola v našej rodine spoločenským tabu... keď odišla do Francúzska budovať obchodné vzťahy lionskej firmy spracujúcej hodváb s vtedajším Pressburgom, mala len 21 rokov. S dokonalými predpokladmi z dievčenskej školy sa očakávalo, že prevezme úlohu manželky a matky. Ona však kráčala svojou cestou, bez pravidiel a klišé, ktoré sprevádzali život jej matky a babičky. Madame, ako ju v našej rodine oslovovali príbuzní, pôsobila krehko a elegantne. Z fotiek vždy pokukovala usmievavá, drobná, vždy chic upravená dáma s dokonalým výberom accessoires. Zozbierala nespočetne veľa kúskov starožitného nábytku, ktorým sa obklopovala, a o ktorom tvrdila, že má svoj príbeh...

pokračovanie na http://www.pressburgfashion.sk/section/O_MADAME_PRESSBURG/

Teším sa na Vás!

MADAME PRESSBURG OTVÁRA PRESSBURG FASHION!

2011-12-07T14:21:00.000-08:00

Vintage, retro, indie konečne na Slovensku, pre vás všetky obdivovateľky originality a nevšedných kúskov! Každý je originál a každý je len jeden!

Už je to za dverami!

MÓDNY PRIEMYSEL V 1. ČSR- 2. ČASŤ

2011-09-28T14:43:00.000-07:00

...módny dom, salón či krajčírska dielňa...

EVA, roč. 3, č.5

Odkedy sa rozšírila jednoduchá móda úzkych šiat s podsadeným pásom, „od toho času sa v prostredí západného kultúrneho okruhu podľa odevu nedajú určiť presné sociálne súradnice jeho nositeľa. Rozdiely sú len v cene oblečenia a v použitom materiály. Konfekčná výroba sa sústredila predovšetkým na tzv. stredné vrstvy, ktoré nosili síce lacnejšie odevy, ale častejšie ich obmieňali.“ (Stoličná R: Recepcia svetovej módy v odevnej kultúre na Slovensku v 20. storočí z pohľadu etnológie, In: Slovenský národopis, 51, 2003, č. 2, s. 159) Nižšie vrstvy, vyhľadávajúce rozumné ceny, sa orientovali na takéto obchody, ktoré im z Čiech zabezpečovali viaceré firmy ako napríklad odevné závody ROLNÝ a NEHERA a obuvnícka firma BAŤA. Popri tom sa neustále udržiavali krajčíri so svojimi dielňami. U vyšších vrstiev je evidentná orientácia na módne salóny, či domy. Z dostupných materiálov sa domnievam o samotnej existencii, chode, či spôsobe predaja a výroby módy na Slovensku.

Reklama firmy Rolny, vidno na nej pobočky aj na Slovensku, Eva, roč. 3, č. 10

Obchod s drobným módnym tovarom v Košiciach, Divadelný svet, 1929

Salón- poukazuje nato, že sa tu predovšetkým navrhuje, šije a predáva zákazníčkam na mieru, je na dobrej, alebo veľmi dobrej úrovni, čo sa týka úrovne spracovania odevov, ich strihov a pod., ale aj istej úrovni cien. Od krajčírstva sa odlišuje najmä svojou mestskou pôsobnosťou a vyšším cvengom svojho mena a svojich zákazníkov. Zamestnanci salóna môžu mať vyššie alebo doplnkové štúdium. Salón môže byť zameraný len na jeden módny druh- ako je modistvo, pánska, dámska konfekcia, a pod. Súčasne nie je vylúčená kombinácia viacerých.

Francúzske slovo Maison sa používalo nielen v slovenských reklamách, EVA, roč. 3, č. 13

Módny dom, resp. modelový dom- je len slovnou obmenou pojmu salón, prakticky sa od seba nelíšia. Oba poskytujú široký záber predávaného tovaru, zväčša vlastnej výroby, ale nie je vylúčený dovoz zo zahraničia. Častokrát sa tieto pojmy obmieňajú a pridávajú sa k nim i ďalšie ako napríklad firma, fabrika alebo dom (zväčša v cudzom jazyku- Maison, Haus). Možno to dokumentovať na príkladoch módneho domu S. Braun, ktorý sa nachádzal na Suchom mýte 4 v Bratislave. Predával látky pre pánov i dámy a navyše spodné prádlo, pančuchy ponožky, rukavice, kravaty, goliere, pyžamá, šály,... a vlastnil svoje dielne na realizáciu predávaného tovaru. Iná renomovaná firma v Bratislave J. Tausky´ synovia (Hurbanovo námestie 8-9-10) označenia svojho podniku mení, v inzercii figurujú salón i módny dom. Neoznačujú, ale existenciu vlastných krajčírskych dielní, avšak vo viacerých reklamách sa uvádza, že „pre jesennú a zimnú sezónu dorazili parížske modely kabátov, toaliet a všetky odevné artikle vo veľkom výbere.“(z reklamy novín Grenzbote, 1925). Z toho možno usudzovať, že predávaný tovar bol zakúpený v Paríži, prípadne inom meste, alebo aj možnosť kúpy len samotných látok. Každopádne sú to modely zhotovené podľa najnovšej módy.

Oznam o konaní módnej prehliadky v salóne Tausky na Hurbanovom námesti v Bratislave, Grenzbote, 1925

Reklama firmy Lyoner Seidenhaus Weiss, v tomto prípade je názov tvorený nemeckou formou - haus, Grenzbote, 1925

Modehaus S. Braun na Suchom mýte v Bratislave, Grenzbote, 1925

Ak by som mala zhrnúť oba rozoberané pojmy, možno usudzovať, že u oboch sa jedná o podniky, ktoré majú vyššiu ako priemernú úroveň, ich značky v meste sú vychytené a zaoberajú sa širokou škálou odevných druhov. Dokážu dámu i mladú slečnu obliecť do práce, či školy, spoločnosti i na svadbu, možno s výnimkou obuvi. Ďalšou zložkou v produkcii módy na Slovensku boli domáci krajčíri. Najčastejšie svoju živnosť vykonávali doma, kde mali na to vyhradenú miestnosť. V menších mestách a na vidieku, ak krajčírka nežila s rodinou v byte, ale rodinnom dome, bol zriadený tak, že vyhovoval podmienkam tejto živnosti. Bola to výhodnejšia situácia pre krajčírku, pretože bolo možné vytvoriť súkromie zákazníčkam i celej rodine. Vystihuje to príklad pani Hrehušovej z Ilavy. „ Dom mal dva vchody. Predný, ktorým sa vchádzalo do bytu, bol zároveň aj vchodom pre zákazníčky a zadný, ktorým sa vchádzalo cez malú predsieň do krajčírskej dielne- „vrštatu“ bol vchodom pre učnice. Z dvora, predným vchodom sa prišlo do predsiene- „ forcimre“, kde dámy čakali na skúšku šiat. Bol tam stôl s módnymi časopismi, veľké prútené kreslá, prútená lavica, vešiak, skriňa (...) na skúšku šiat bol obyčajne určený termín, prípadne hodina, aby sa naraz nestretli viaceré dámy a nemuseli dlho čakať v predsieni.“( , M.M.: Dámske krajčírstvo z prvej polovice 20. storočia, In: Zborník SNM, 96, História, 42, s. 97) Popri krajčíroch, ktorí šijú v súkromných dielňach, v svojich domácnostiach, väčšie firmy ako napr. fy Tausky, Blau & Buxbaum, sa snažia získať zákazníkov veľkým výberom konfekcie, výbornou obsluhou a navyše poskytujú aj krajčírske služby, čiže oblečenie šité na mieru! Lákajú ich aj svojou obrovskou ponukou a sezónnymi zľavami. Domáci krajčíri si, ako predpokladám, svoju klientelu zachovávali tým, že si k zákazníkom vytvárali osobitný vzťah. Môže to prameniť z dôvery, spoľahlivosti, príp. rýchlosti vyhotovenia, alebo aj odmietaním nových trendov v tejto oblasti. Nevylučuje to však individuálny prístup jednotlivých krajčírov k práci, ich znalosti o trendoch a podobne.

Iný variant tlačenej reklamy modehausu S. Braun na Suchom mýte v Bratislave, Grenzbote, 1925

MÓDNY PRIEMYSEL V 1. ČSR- 1. ČASŤ

2011-09-26T14:02:00.000-07:00

Po skončení vojny a postupnom uvoľňovaní politicko- spoločenskej situácie sa žena stáva súčasťou pracovného systému a dokáže byť finančne samostatnou a nezávislou. Navonok sa prejavuje novým spôsobom obliekania a správania. Túži sa vkusne a kvalitne obliekať, pestovať svoje telo i tvár. Veľkú pozornosť venuje spoločenskému životu, ktorý si vyžaduje aj dostatočne zásobený šatník. Vzrastá kúpyschopnosť obyvateľstva, záleží len na finančných možnostiach jednotlivých žien. Podľa toho sa ženy orientujú a vyberajú vhodné miesto pre kúpu šiat, módnych doplnkov, či obuvi. Z reklám uverejňovaných v periodikách prvej republiky možno vyčítať existenciu niekoľkých typov produkcie šiat, doplnkov, obuvi a ich následný predaj.

Až do konca 1. ČSR bolo šitie šiat a bielizne na Slovensku takmer záležitosťou remesla. „Napr. v roku 1921 sa na Slovensku zaoberalo šitím šiat 16 502, šitím bielizne 140 pracovníkov, ale ešte v roku 1937 v podnikoch s vyše 20 zamestnancami, ktoré boli pokladané za továrenské, pôsobilo iba 355 pracovníkov. Aj v týchto prípadoch išlo o väčšie krajčírske dielne alebo dielne výrobných družstiev, založených na remeselnej deľbe práce s minimálnym alebo žiadnym strojovým vybavením. V období 1. ČSR začal malovýrobe konkurovať rozširujúci sa odevný priemysel českých krajín a postupne ju zatláčal.“( Encyklopédia Slovenska, IV. Zväzok, heslo odevný priemysel, s. 170)

Pre obdobie rokov 1921 až 1929 zaznamenávame objektívne príčiny rozmachu obchodu. „ ...rozvíja sa výroba tovarov, ktoré sa predtým nepredávali vo väčších množstvách. Rozširujú sa aj druhy jednotlivých výrobkov, čo umožňuje ďalšiu špecializáciu.“ A v neposlednom rade „vzrast obyvateľstva vyvolaný ďalším spriemyselňovaním takisto napomáha vzniku nových obchodných podnikov.“( Rendoš, L.: Kapitoly z vývoja obchodu, Alfa, Bratislava, 1979, s. 144) A práve v tomto období sa začínajú aj na Slovensku objavovať prvé obchodné domy, ktoré sa stali neskôr tvrdou konkurenciou pre malé a stredné podnikanie. Príkladom obchodného domu, ktorý sa zameriaval čisto na dámsku a pánsku módu je firma Schön, ktorá sídlila na Uhorskej, dnešnej Obchodnej 4/4 v päťposchodovej budove. V ich reklamách „nachádzame informácie približujúce vnútorné členenie obchodného domu (...) kresby v reklamách Schönu, zobrazujúce ponúkaný tovar s dôrazom na detaily, vyzdvihujú v konečnom stvárnení eleganciu a štýlovosť odevných prvkov (...) uverejňujú súpis ponúkaného tovaru, ceny, základné údaje o veľkostiach, kvalite, módnosti.“( Falťanová, Ľ.: Reklama ako zdroj poznatkov o obchode v Bratislave (20. a 30 roky 20. storočia), In: Slovenský národopis, 45, 1997, č. 3, s. 278)

Príklad obchodného domu v Košiciach, Divadelný svet, 1929

Tendencia tvrdej konkurencie sa začala výrazne prejavovať až po období krízy, ktorá Slovensko zasiahla až v roku 1930. Rokom 1933 sa situácia začala upokojovať, i keď v celej ČSR kríza rapídne zmenila charakter obchodu. „ Stovky podnikov zastavovalo prevádzku, množstvo drobných obchodníkov skrachovalo. V kríze ako- tak obstáli iba podniky kapitálovo veľmi silné alebo podniky, ktoré úzko spolupracovali s finančným kapitálom.“( Rendoš, L.: Kapitoly z vývoja obchodu, Alfa, Bratislava, 1979, s. 145) Nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, nezamestnanosť a ďalšie negatívne faktory, ktoré priniesla kríza, umožnila priestor na vytláčanie maloobchodníkov i veľkoobchodníkov z trhu. Do obchodu prenikal finančný kapitál veľkých monopolov. „Rozrastá sa sieť priamych predajní priemyslových podnikov. Podľa Baťovho vzoru začínajú túto akciu predovšetkým podniky konfekčnej výroby a po nich aj iné. Pod heslami „ z továrne rovno k nám“, alebo „ od výrobcu k spotrebiteľovi“ rozširujú svoje predajne jednotlivé firmy, najmä v odvetviach textil (konfekcia firmy Rolný, Nehera, prvodev, Sbor Trio). Okrem toho vznikajú jednotkové obchodné domy a rozširuje sa sieť filiálnych predajní." ( Rendoš, L.: Kapitoly z vývoja obchodu, Alfa, Bratislava, 1979, s. 145)

Reklama Baťa, Nový svet, 1930

Okrem veľkých priemyselníkov a monopolov boli ďalšími súpermi malých obchodníkov na trhu aj družstvá, ktoré boli podporované a dotované politickými stranami. I keď sa jedná predovšetkým o poľnohospodárske družstevníctva, existovali aj družstvá v oblasti textilu a ošatenia. (V Bratislave- Družstvo československých krejčí zaps.spol. s ruč. Obm., Korunovačné námestie č. 4. (Lipták, Ľ.: Vlnársky priemysel n Slovensku 1918- 1945, In: Zborník SNM, 85, História, 31, s. 75-76)

Veľký význam v období 1.ČSR mali na Slovensku textilné závody, ktoré vyrábali kvalitné a konkurencieschopné látky, vyvážajúce sa aj za hranice štátu. „... v medzivojnovom období slovenské továrne jednak dodávajú moravským konfekčným továrňam, resp. majú tam svoje vlastné konfekčné závody, jednak koncom obdobia sa začína vo väčšej miere budovať tento priemysel aj priamo na Slovensku."( Lipták, Ľ.: Vlnársky priemysel n Slovensku 1918- 1945, In: Zborník SNM, 85, História, 31, s. 75-76) Jedna výnimočná akcia, uskutočnená medzi Londýnom a Žilinou, v ťažkých krízových časoch- v roku 1932, dokazuje dobrú kvalitu látok vyrábaných na Slovensku. Keďže každá krajina zdieľala počas krízy náročné časy, i Anglicko sa chránilo vysokými ochrannými clami. „ Vedenie továrne sa dohodlo s firmou Krauser v Londýne, že Angličania budú vyrábať žilinský sortiment, ktorý mal v Anglicku dlhoročných, stálych odberateľov. V Žiline zasa robili Krauserove látky, votkávali do nich značku „Made in England“ a predávali ich v Československu, najmä prostredníctvom firmy Prokop a Čáp v Práhe. Pod značkou „Made in England“ bol vtedajší kupec zvyknutý na najvyššiu kvalitu..."( Stoličná R: Recepcia svetovej módy v odevnej kultúre na Slovensku v 20. storočí z pohľadu etnológie, In: Slovenský národopis, 51, 2003, č. 2, s. 159)

Obchodný dom Ľudevit Pollak Žilina, Nový svet 1927

Interiér obchodného domu s látkami Ľudevita Pollaka Žilina, Nový svet 1927

PS: v 2. časti- vysvetlenie pojmov modelový dom a salón, obchod a krajčírska živnosť!

SÚČASNÁ MÓDA A JEJ POHĽADY DO MINULOSTI

2011-09-17T13:54:00.000-07:00

V poslednej prehliadke značky FENDI ma zaujali fantastické topánky, ktoré sa bezpochyby vracajú a inšpirujú art decom. Už dlhšiu dobu pozorujem tieto návraty a pre mňa sú bezpochyby očarujúce.

V 20. a 30. rokoch 20. storočia sa trend topánok na prvý pohľad veľmi nemenil. Signifikantné pre toto obdobie módy topánok bol remienok cez priehlavok. Táto topánka je tak ako ženský účes bubikopf navždy spojená s týmto obdobím a odstupom času sa stala nepochybne symbolom doby.

Moje inšpirácie, súčasné návraty a symboly art deco módy:

EVA, 30-te

FENDI, http://www.styledrops.com/handbags-shoes/fendi-shoes.html

EVA, 30-te

Manolo Blahnik Patent Leather Mary Jane

Tory Burch, http://www.toryburch.com/dress-shoes/shoes-heels,default,sc.html

EVA, 30-te


Stuart Weitzman, http://www.stuartweitzman.ca/eng/womens-shoes/flats-shoes/

FENDI, http://www.styledrops.com/handbags-shoes/fendi-shoes.html

RALPH LAUREN

30- TE: DETAILY ROBIA CELOK

2011-09-15T14:20:00.000-07:00

Nádherné minimalistické strihy s drobnými detailami ako riasenie, rozšírenie rukávu, aplikácia spôn a pod. EVA, r.VI,č.21

Po dlhšej pauze a slnečnom lete sa vraciam a tentokrát prinášam módnu správu o prvorepublikových detailoch v móde, konkrétne o detailoch na šatách, ktoré ale utvárali celkový dojem. Boli mimoriadne dôležité, pretože aj na jednoduchých šatách zmenili celé vyžarovanie.
Predpoludňajšie i popoludňajšie šaty sa vyznačovali svojou jednoduchosťou po strihovej i dekoratívnej stránke. Ozdobami bývali vkusné výšivky, zámiky, ozvláštnené vrecká, či drobná aplikácia. Každá žena sa snažila v rámci možností uprednostniť také strihy, aby mali šaty všestrannejšie využitie, najmä v období konca 30 rokov, v období besnenia vojnového konfliktu. Preto sa častokrát navrhovali popoludňajšie šaty čiernej, resp. tmavo- belasej farby, výbornej kvality materiálu a strihu, aby sa mohli obliecť i pri menších večerných podujatiach.

NIekoľko detailov- mašle, malé i veľké, riasenie rukávov, límca, atď.EVA, r.VI, č. 21

Módne accessoires tvoria zvláštnu kapitolu v prvorepublikovej móde, pretože sa im venuje rovnaká dôležitosť ako základným súčiastkam garderóby. Ako v 20. rokoch i v 30. hrali veľkú úlohu kvety na šatách, ktoré sa druhovo sezónou obmieňali. Doplnkami jari a leta 1931 bol tentokrát narcis, ktorý sa nosil najmä biely a využíval sa v kontraste s čiernou. Vidno ho i v iných farbách, ktoré sa dopĺňali s farbou šiat. ( Módne drobnosti, In: Živena, roč. 21, 1931, s. 143- 4)

Kvety a mašle na šatách, Nový svet, 1935, č.21

Ďalšou novinkou a doplnkom na šatách sú tzv. šálovité goliere. Sú obohatením jednoduchých šiat a veľkou výhodou na nich je ich odopínateľnosť. Niekedy sa i prišívajú, ale zväčša „ sú položené voľne a nenútene okolo výstrihu. Nosia sa otvorené, tak že jeden koniec alebo i oba konce visia dolu, prichytené gombičkou; alebo sa nosia zavreté, tak že jeden koniec je prehodený na chrbát.“( Jesenný klobúk a iné drobnosti, In: Živena, roč. 21, 1931, s. 266-7) Okrem golierov sa na hrudi, ale častejšie pod krkom vynímala mašľa, ktorá si dlho udržala svoju popularitu.

Módne detaily na šatách, na žltých šatách vidno i novinku šálovitý golier, EVA, r.VI, č.18

Najefektnejší a najpoužívanejší detail na spoločenských šatách- rozšírené detaily, EVA, r.VI, č. 16

Obľúbená mašľa, EVA, r. VI, č. 5

Strohý strih šiat ostro kontrastujúci s výraznými pleciami a doplňujúcou mašľou, EVA, r. VI, č. 9

drobky z leta...

2011-08-17T13:47:00.000-07:00

Staré príbehy, ktoré existovali...

2011-07-25T14:42:00.000-07:00

Zdroj: archív Pressburg Fashion

CHIC RODINKA

2011-07-20T05:19:00.000-07:00

magicky na mňa pôsobí táto rodinka....nádheré črty, elegancia a jemnosť...

FOTO: Archív PF

VACANCES

2011-06-26T07:37:00.000-07:00

LETNÉ INŠPIRÁCIE

2011-06-13T13:01:00.000-07:00

Zdroj: Eva, 1932-1933, archív PF

VIVA LA FRANCE!

2011-06-12T15:04:00.000-07:00

Áno, dámy a páni, môj sen sa stal skutočnosťou! To po čom túžila aj žena v 1. republike sa mi splnilo a budúci týždeň balím svoj nécessaire a odchádzam na francúzsku Riviéru. Teda minimálne sa tam budem obšmietať :-))

Francúzska Riviéra bola onoho času (samozrejme i dnes :-)) vyhľadávanou destináciou pre trávenie dovolenky.Niečo viac sa dozviete z môjho staršieho príspevku tu.

30-te: kabáty a hlavne kožušiny ovládali módny svet!

2011-06-01T13:58:00.000-07:00

Ukážky priliehavých kabátikov i nového paleta!, Eva, 1934, č.20

Zimná móda v polovici 30. rokov informovala o niekoľkých typoch kabátov, pričom k dvom základným typom pribudol ešte jeden nový módny typ. Najviac nosené kabáty priliehavého typu, obopínajúce telo sa zaoberali aj inými parametrami- vypracovaniu pliec, golieru a rukávov. Plecia kopírovali strihovú podobu šiat, pri ktorých sa výrazným spôsobom zdôrazňovali, aby vyzdvihli štíhlosť pásu a priliehanie strihu vôbec. Goliere boli široké, padajúce až po plecia. Druhý typ kabátov „ široký, voľne padajúci kabát, úplne zakrýval tvary tela, na spôsob mužského raglánového kabáta. Tieto kabáty boli alebo neprepásané, alebo len vpredu. Rukáv bol raglánový, ale nemusel byť, golier bol tiež niekedy veľký, na chrbte na spôsob námorníckeho, ale mohol byť i malý golier, len okolo hrdla.

Výborná ukážka presného popisu novej línie kabáta- konkrétne paleta, Eva, 1934, č. 21

Reklama na Pražský vzorkový veľtrh, fantastická ukážka okamžitej reakcie reklamy na módne trendy, EVA, 1934, č.9

Ten tretí typ, ktorý pristúpil neskôr, možno charakterizovať ako voľný otvorený kabát- paleto (paltó). V roku 1934 sa táto naznačená zmena línie čoraz viac etablovávala a v druhej polovici bol tento kabát už bežnou súčasťou šatníka. „ Už vlani ( v roku 1933, moja pozn. ) bolo vidieť sem-tam voľné paltó, v ktorom sa strácali obrysy tela, v jeseni sme sa s ním ešte častejšie stretávali a dnes môžeme o ňom hovoriť, že sa už ujalo.“ (Čo ide zmeniť siluetu?, In: Živena, roč. 24, 1934, s. 151) Paltó má pritom všestranné použitie, záleží len od druhu látky, ktorá je použitá. Paltó malo univerzálny strih voľného kabátika rozširujúceho sa už od pliec. Pri cestovných a športových účeloch sa využíval hrubší vlnený materiál, pri večerných toaletách ladí s róbou, ide najmä o hodváb, zamat a pod. (Čo ide zmeniť siluetu?, In: Živena, roč. 24, 1934, s. 151)

Kožuchy vládli svetom, obchody prekvitali, strihy kabátov sa uplatňovali aj medzi kožušinami, Nová žena, 1938, č.1

Priliehavé kabáty, vzadu s použitím malého bolerka, EVA, 1934, č. 21

Paleto, voľný anglický kabát, priliehavý strih kabáta a ďalšie dominovali i roku 1938. Samozrejme badať naberanie prísnosti na rukávoch v kontraste so zoštíhlovaním pásu a skracovanim celkovej línie, časy sa vyostrujú, Nová žena, 1938

30-te: kostým "a la Marlene Dietrich"

2011-05-17T13:37:00.000-07:00

Druhá polovica 30. rokov postupne naberala prísnosť anglických strihov, a v sezóne roku 1937 sa s ním úplne stotožnila. „ V jarnej, ale i letnej móde dominuje móda anglická. Kabáty, šaty, kostýmy vynikajú anglickou jednoduchosťou tak na deň, ako i na večer.“(Jar 1937, In: Živena, roč. 27, 1937, s. 52) Už v predchádzajúcom roku sa výrazným spôsobom dostávali do pozornosti žien mužské strihy kabátov, sák, či smokingových kostýmov. Francúzska návrhárka Maggy Rouff mala na svojich prehliadkach väčšinou pútavé smokingy, ktoré sa postupne šírili medzi širokou módnou obcou. „ Veľký úspech mal v jej kolekcii smoking, pozostávajúci z dlhej úzkej sukne, bieleho pikétového smokingu mužského strihu a blúzy z bieleho organdy, na spôsob mužskej košele s čiernou mašličkou.“(kazak bolero a čínska fantázia v letnej móde, In: Živena, roč. 26, 1936, s. 133) Dokonca na jeseň tohto istého roku sa stali novinkou sezóny šaty a kostýmy v podobe mužského fraku. V druhej polovici 30. rokov sa populárnym stal tzv. „schneiderkostüm“ (krajčírsky), pozostávajúci z krátkeho mužského kabátika a úzkej sukne. Veľkou ikonou v prezentovaní mužského smokingu bola Marléne Dietrich, ktorá ovplyvnila i módu na Slovensku: „ Mnohé tenké dámy nosia cez deň, keď nešportujú mužské kostýmy á la Marlene Dietrich: dlhé mužské nohavice s manšetkou, k nim mužský kabátik a vesta, blúza v podobe mužskej košele s kravatou.“(Čo sa nosí v Tatrách?, In: Živena, roč. 27, 1937, s. 26)

30-te: spoločenské šaty

2011-05-15T13:06:00.000-07:00

Spoločenské šaty s vlečkou, EVA, 1931, č.1

Spoločenské šaty s vlečkou odhaleným chrbtom a zvyšujúcim sa pásom, EVA, 1931, č.6

Základným znakom sezón bol udržanie spoločného trendu spoločenských šiat. Samozrejme existovali detaily, ktoré ešte odlišovali popoludňajšie šaty od večerných, a to predovšetkým v zásade, že popoludňajšie mali mať vždy rukávy a večerné ich nesmeli mať. Spomínaná dĺžka šiat bola rozhodujúca taktiež u oboch. Veľmi moderným bolo, ak sa sukňa pri oboch modelovala do tvaru zvona, pričom v chrbtovej časti sa naň pripájala vlečka.(Ľ.R.: Spoločenské šaty popoludňajšie a večerné, In: Živena, r. 20, 1930, s. 21-22) Tendencia zvonových sukní sa uplatnila od konca 20. rokov 20. storočia i v 30. rokoch popri rovných líniách večerných šiat kopírujúcich ženské telo. Ďalším obľúbeným druhom spoločenských šiat zostali štýlové šaty, i naďalej s priliehavou vrchnou časťou šiat prechádzajúcej do krinolíny.

Veľké plesové toalety so zvonovým strihom, EVA, 1930, č.4-5

V roku 1934 sa pri spoločenských šatách objavuje nová tendencia, ktorá sa vyznačovala v zmenenom využívaní výstrihov. Tie sa presunuli z prednej časti na chrbát, viditeľné najmä pri večerných spoločenských šatách. Malé, resp. žiadne výstrihy pod hrdlom boli zakončené rôznymi doplnkami, či ozdôbkami, ako mašľa, švíky, rámujúce pásy a pod. Večerné príležitosti si vyžadovali trochu viac elegancie a v prípade leta 1933 sa línia pre šaty označuje ako „ španielska silueta“. „ V bokoch úplne úzka sukňa sa až v kolenách rozšírila v malebný, často až vlečkovitý, široký volán.“(Letné šaty, In: Živena, roč. 23, 1933, s. 147) Veľká pozornosť sa venovala rukávom, ktoré nadobúdali veľa foriem. Uplatňovali sa krídlovité, balónovité, trištvrťové a ďalšie, ktoré ostro kontrastovali s rovným, priliehavým strihom šiat. Takto nazberané formy rukávov vystriedali jednoduché až v druhej polovici 30. rokov.

Balónovitý strih rukávov spoločenských šiat, žiadne výstrihy v prednej časti, BAZAR, 1936

Rôzne riešenia spoločenských šiat: balónovité rukávy, chrbátové výstrihy, volány atď. BAZAR, 1936

Silueta 30-te roky, Nový svet, 1934

INTERVIEW VON ZANNA!

2011-05-12T00:28:00.000-07:00

Zdroj: Decades of fashion

Jedna moja obľúbená, pravidelná čitateľka Zanna (http://skyhighstylez.blogspot.com/) sa rozhodla, že venuje čas a priestor vo svojom živote pre môj záujem o módu. Výsledkom je rozhovor nielen o mojej motivácii pre témy, s ktorými sa stretávate aj na tomto blogu.

Ak vás zaujíma niekoľko súvislosti o mne a mojom blogu tak tu:

http://www.webjournal.sk/clanok/3141/presporska-elegancia

30-te: Šaty na denné nosenie

2011-05-04T14:20:00.000-07:00

Popoľudňajšie šaty zvýraznené obľúbeným opaskom, Eva, 1931, č.13

Pre denné nosenie sa stal veľmi preferovaným kostým a stále pretrvával aj obľúbený jumper so sukňou, či jumperové šaty. K nim sa ešte pridával kazak a sukňa. Veľmi obľúbené sa stali i komplety- blúzka a sukňa, ktoré boli už na začiatku 20.storočia univerzálnym oblečením. Znovu sa ich podarilo spopularizovať a môžu byť materiálovo kombinované. (Pripomienku na jumper a komplety pozri: http://pressburgfashion.blogspot.com/2011/02/modne-linie-v-obdobi-1926-1929.html). Dokonca sa pre sukňu využívali dva strihy: pre športové účely je rovná, úzka s dvoma záhybmi, s vreckom alebo tmavšia, rešpektujúc priliehavosť, sa v bokoch rozširuje nižšie do zvonov. Sukňa sa sťahovala opaskom, ktorý ešte viac umocňoval dojem štíhleho pásu. Bol remenný, lakový alebo z moirée stužky. Módnym prvkom sa stala i vzorka na látke, pričom v obľube bol predovšetkým pásik, bodka, ale i veľká kocka, káro a pepita. (Nová silueta, In: Živena, roč. 23, 1933, s. 90)

Komplet zo sukne a blúzky pre bežné nosenie, módne káro na sukni, Eva, 1930, č.1

Obopínajúca sukňa, nižšie rozstrihnutá, látka so vzorom veľkého pepita, Eva, 1931, č.10

Blúzka figurovala v dámskom šatníku ako samostatný kus oblečenia, ale súčasne bola doplnkom v kostýme. Sezóna jar 1934 im dodala novú fazónu v podobe jabot. Mala rozličné formy- mohla to byť i šatôčka, mašľa, či ozdobný golier, ktoré sa vykladali aj na vrch kabáta. (Čo donáša jarná móda, Živena, r. 24, 1934, s. 54)

Módne jabot na blúzke, Nový svet, 1937

Blúzky začínajú znova nachádzať uplatnenie, Eva, 1930, č.3

Pre dopoludňajšie obdobie dňa sa ako i v 20-tych uplatňoval prísny anglický štýl s racionálne uváženým strihom i doplnkami. Šaty pre bežné nosenie sú okrem svojej dĺžky pozoruhodné pásom, ktorý sa posunul do svojej pravej polohy a je ešte zvýraznený opaskom. Veľmi módnou je pelerínka, ktorá sa často k šatám prišíva, alebo je osobitným prvkom. Sú rozšírené pre všetky typy šiat. Úzky, dlhý rukáv je zaužívaný na šatách, okrem neho i pelerínkový ako nový typ. Rozširuje sa na predlaktí a je kratší. Najobľúbenejšou látkou tejto sezóny je rozhodne tweed, obľúbený či na vychádzkové šaty, kostýmy, alebo kabáty. (Čo sa ujalo v móde, In: Živena, r. 20, 1930, s. 152) Tweed a džerzej sú látky, ktoré spopularizovala a v móde etablovala Coco Chanel. Jej najväčším prianím bolo praktické obliekanie pri zachovaní elegancie. Tento štýl odievania bol na Slovensku uplatniteľný i preto, že racionálne tendencie, najmä finančný ohľad, vyhrávali na prvom mieste. Žena potrebovala byť za primeranú sumu peňazí a najmä v ťažkých časoch hospodárskej krízy vkusne oblečená. Čierna farba, ktorá hrala prím medzi farbami práve v kolekciách Coco Chanel, získavala veľkú popularitu i na Slovensku. Popri odtieňoch kávovej, belasej, bola čierna nekonkurenčne najvhodnejšia farba pre takmer každú príležitosť.

Letný jumper, vrchná časť zdobená mašľou, opaskom, Eva, 1931, č.8

Módne vzory a bodka na látkach popoludňajších šiat, na druhých zľava možno badať náznak pelerínky, Eva, 1931, č.13

Vľavo šaty s výrazným pásom a jabotom, Nový svet, 1937

FILM: Sweet and lowdown, 1999

2011-05-01T10:02:00.000-07:00

Woody Allen a jeho inšpirácia jazzom a predvojnovými časmi. Milý príbeh o fiktívnom gitaristovi ma očaril atmosférou barov a kaviarní, samozrejme inscenovaným dobovým oblečením a všetkým tým, čo charakterizuje túto dobu. Chuť žiť, užívať každý deň, akoby bol ten posledný. Z odstupom času obdobie vnímané ako veľký žúr. Až kým sa nezatiahla obloha.

PS: ak by som chcela byt puntičkárska, miatla ma tá zmes 20 a 30. rokov...Ale snažila som si všetky kostýmy naplno uživať...urobte to aj vy...;-)

LIFESTYLE: Kult cestovania

2011-04-26T15:36:00.000-07:00

Pripravená na cestu, nechýba veľký šatníkový kufor, klobúkový kufor a malý príručný necessaire, EVA, roč. III, č. 16

Cestovanie sa v období prvej republiky stalo nielen relaxačnou, dovolenkovou, či víkendovou záležitosťou, ale bol to obrad. Cestovaniu a s ním spätého relaxu sa pripisoval väčší význam ako dnes. Minimálne sa stal štýlovou až kultovou záležitosťou. Bez ohľadu nato, či žena pracovala alebo nie, cestovanie za relaxom, športom, zábavou nadobudol na ohromnom význame a ľudia sa masovo presúvali na vysnené destinácie. (v prípade záujmu, niektoré zaujímavosti ohľadom voľných chvíľ nájdete i tu: http://pressburgfashion.blogspot.com/2010/03/v-kazdodennosti-je-krasa.html

EVA, roč. II, č. 11

Dovolenka či výlety bola nielen, ako som vyššie spomínala, cesta za relaxom, ale pre ženu (ale i pre muža) to bola možnosť prezentovať svoju novú garderóbu sezóny. Práve preto sa dôležitou témou pre zachovanie a nepoškodenie drahocenných kúskov šatníka stala správna cestovná batožina. Každý módny časopis venoval tejto téme viac menej priestoru. Najdôležitejší faktor pri balení sa na cesty bol účel a dĺžka cesty. Redaktorky venujú pozornosť i starostlivému plánovaniu balenia, pretože sa neodporúčalo nechať veci na náhodu a nakupovať v zahraničí nezbalené časti garderóby.

Ukážka celej strany venovanej fenoménu cestovania, EVA, roč. 3, č. 10

V prípade ak sa cestovateľ balil na dovolenku, či dlhšiu cestu, odporúčali sa tri druhy batožiny. 1 veľký kufor na oblečenie, batožina na klobúky (áno, tá čarovná okrúhla vec na klobúky) a nécessaire- malý príručný kufrík na všetky flakóniky, skrášľovacie tuby a ďalšie drobnosti.
Existoval ešte jeden špeciálny, tzv. "šatníkový kufor", ktorý bol akousi pojazdnou skriňou. Stačilo ho len postaviť v hoteli a hravo sa doň zmestili a zavesili obleky, či šaty, topánky a ďalšie potrebné súčasti odevov. Ďalšími doplnkami cestovania, ktoré spríjemňovali cestu, ale boli skôr luxusom z hľadiska priestoru, boli napr. cestovné žehličky, prenosné písacie stroje, prenosný
magnetofón a ďalšie...

Ukážky menších šatníkových kufrov, EVA, roč.3, č.16

Skupinka žien na pikniku v prírode, EVA, roč.3, č. 14

Pre výlety, či víkendy sa síce objem batožiny zúžil, každopádne však nijak nevybočoval z dnes nemysliteľného prezliekania počas jazdy vzhľadom na zmenu prostredia, činnosti, či iných dôvodov. Každopádne či už víkend alebo dovolenka, obe cesty vyžadovali náročnosť na čas (aj auto, vlak, či parník) a preto bol veľmi vhodný anglický spôsob obliekania. Vyžaduje si praktickosť, racionálnosť doplnkov a ozdôb, zameriava sa špeciálne na účelnosť a pohodlie.

Anglické typy odevov na cesty a výlety, EVA, roč. 3, č.14

Oľga Scheinpflugová (spisovateľka, herečka a manželka Karla Čapka) na margo ošiaľu víkendov a relaxu zpoznámkovala túto tému v časopise Eva v roku 1930 takto: "...a teď o víkendech, poslední horečce. Byly vdycky konce týdnu, na ktoré se šily plány. Teď se to stalo horečkou. Národ došel k therapii okysličovací, lidstvo sa tedy okysličuje. Děje se tak s bláznivou vehemencí, jako každá věc, které se ujme vlna potreby a módy. V pátek ne, ale v úterí sa už začne říkat, : Co v sobotu?, nebo Kam se chystáš v nedeli?" Článok sa nesie v ľahkom ironickom tóne, ale ani autorka napriek ľahkej ironizácii, neodsudzuje potrebu a možnosti "cestovania za víkendom". (EVA, roč. III., č. 14)

DIE INSPIRATION!

2011-04-21T07:13:00.000-07:00

LIFESTYLE: Mondénna žena

2011-04-07T15:08:00.000-07:00

Len nedávno sa do mojej pozornosti dostal časopis Divadelní svět, vychádzajúci v českom jazyku v Košiciach. Našla som v ňom pozoruhodný článok o trende, ktorý v 1. republike ožil a prekvital. Ženy podliehali tomuto trendu paralelne s narastajúcimi emancipačnými snahami. Často sa tento trend nesprávne vysvetľoval ako emancipácia, pričom len zahŕňal a nabaloval niektoré prejavy v obliekaní, správaní a životnom štýle.

Pozrite sa ako ironicky popisuje kategórie mondénnosti redaktor spomínaného periodika.
( Divadelní svět, 1930, roč. VII., č. 5)

Vzdelanosť mondénnej ženy
Mondain žena musí byť vzdelaná. Stačí keď vie, čo je to golfová hra a aké šróby má lietadlo, krúžiace nad oceánom! Raz som v Nizze spoločne večeral s jednoou mondain ženou, keď som u susedného stolu spozoroval Bernharda Shawa. Vidíte, tak ten pán je preslávený spisovateľ Shaw- povedal som jej potichu. "Ten fúzatý? opýtala sa povrchne, mávnuc pri tom rukou, nezaujíma ma. Bolo by mi milejšie, kebyste mi predstavil nejakého mladého spisovateľa...

Divadelní svět, 1930, č. 1

Váha
Štyridsaťšesť kilogramov. Prípadne štyridsaťšesť a pol. Nad túto váhu nie je už mondénstvo... Najde sa však taká, ktorá sa chváli, že bude prekonávať odtučňovací program a schudne, ale to jest- mondain rečou povedané- chudá útecha.

EVA, roč. 3, č.2

Šaty
Mondénna žena sa prezlieka denne aspoň sedemkrát a nosí až k zemi siahajúci šat s bolívijskou činčilou. Od tej doby, kedy prišlo do módy mondénstvo, nechcel by som byť v Bolívii činčilou.

Šperky
Z briliantov a 300 karátového zlata. Nosí len veľké brilianty a spravidla 300 karátov v jednom kuse zlata. Je to taký kus, ktorý by prijak ktorýkoľvek divadelný riaditeľ.

Parfum
Vždy zmiešaný. Mondain ženy priamo závodia, ktorá vie namiešať lepší parfum. Podľa môjho vedomia najúspešnejšou zmesou poslednej doby je: Molineaux Lenc a Chason v pomere 1:1.

EVA, roč. IV, č. 3

Topánky

S nápadne vysokými podpätkami. Topánočka mondain ženy má takzvaný mrakodrap podpätkov. Ostatne nosí mnoho obuvi. Pri tom, aj keď chodí autom, každý týždeň zničí dva páry topánok. Ako je to možné? Mondain žena stále tancuje. Odpočíva len v prestávke medzi tangom a foxtrottom.

EVA, roč.3, č.5

Mondain spoločenský mrav
Podľa možnosti najľahší a najjednoduchší. V Nizze som sa stretol s jednou japonskou dámou, ktorá bola práve na cestách a strávila niekoľko dní na Riviere. Neovládala inú reč, než japonskú. Zobral som vtedy všetky svoje vedomosti japonského jazyka a povedal som jej len: "Mandarin...Tokio...Jokohama...Osaka...Harakiri... Japonská mondain dáma sa usmiala. A večer v spoločnosti prehlásila, že som veľmi milý človek, s ktorým sa je možné znamenite pobaviť...
Táto Japonka bola skutočne mondain dámou!

Časy sa menia, línie sa menia...

2011-03-30T13:58:00.000-07:00

Rok 1929 odštartoval novú líniu priliehavých strihov šiat a ďalšími rokmi sa táto módna tendencia len potvrdzovala a zdokonaľovala. (vývoj línie až k jej priliehavej verzii si môžete pripomenúť na http://pressburgfashion.blogspot.com/2011/02/modne-linie-v-obdobi-1926-1929.html)
Celé 30. roky sa základná silueta odevov síce nemenila, ale jednotlivé súčasti, ktoré mu prislúchajú boli v neustálom ohnisku premien. Už to nebola len sukňa, ktorá pútala pozornosť módnych tvorcov, ale i rukávy, výstrihy a ďalšie drobnosti, ktoré sa podieľali na obmieňaní celkového dojmu v každej sezóne.

I v 20. rokoch bolo dôležité spoločenské určenie oblečenia, v 30. rokoch však nadobúda na dôležitosti, pretože sa od toho odvíjali presné určenia dĺžok sukní. Sprísneniu „módneho zákonníka“ napovedá i módne desatoro pre jar 1930 vydané v českom časopise Eva. „ Délka sukní se řídí podle denní doby a příležitosti: sportovní oblek pod kolena, cestovní oblek 38 cm nad zemí, městskí vychádzkový oblek 34 cm nad zemí, odpolední společenský oblek 25 cm nad zemí, večerní toaleta až ke kotníkům, plesová toaleta až k zemi.“ Okrem "povinných dĺžok" šiat si môžete všimnúť i rôzne rady napr. že blúzku nosiť jedine do sukne, pás sa nosí výrazne utiahnutý v páse, plášť je módny buď dlhý alebo trojštvrťový a pod.

Pre zjednodušený prehľad v líniách 20. a 30. rokov vyberám pár ukážok na porovnanie. Účelovo som vybrala výrazne odlišné varianty, aby som poukázala na dve epochy odievania. Je nevyhnutné samozrejme poukázať na to, že 20 roky sa stali štartovacou platformou pre 30 a boli ich prirodzeným vyústením.

Pre líniu šiat je charakteristický znížený pás a širší, voľnejší strih, Divadelný svět, 1929, č.18

Pás sa zvyšuje, dĺžka šiat sa predlžuje a prilieha k telu, Divadelný svět, 1930, č. 5

Pás je už na správnom mieste, šaty obopínajú postavu, Eva, 1931, č.1

Na porovnanie pridávam ešte líniu 40. rokov, viditeľne sa zvýraznili plecia, zúžený pás ostáva a sukňa šiat je voľná, strihaná do A, Model, 1942, č.24

LIFESTYLE: „Prečo navštevujú bratislavské dámy kaviarne?“

2011-03-24T12:47:00.000-07:00

Eva, 1929, roč.3, č. 20

Zaujímavú reportáž prináša časopis Nový deň z roku 1935, ktorá je vypracovaná pravdepodobne podľa malého osobného výskumu. Jej názov „Prečo navštevujú bratislavské dámy kaviarne?“ by mohla prezrádzať tušené štatistiky, ale práve naopak. Pomocou percent reportér vtipne glosuje situáciu v bratislavských kaviarňach. Prináša nasledovné výsledky, v ktorých sa dozvedáme, že do kaviarní chodí „90% žien za dobrodružstvom, 80% za flirtom, 70% chodí tančiť, 60% hľadá známosť s mužmi, 50% máva v kaviarňach dostaveníčka, 40% chcú dokázať, že patria do lepšej spoločnosti, 30% len kvôli módnym novinám, 20% na kávu, 10% z dlhého času a len 5% žien chodí do kaviarní s manželmi...“ Viac informácií o kaviarenskom živote nielen v Bratislave si môžete prečítať v mojom príspevku http://pressburgfashion.blogspot.com/2010/03/zabava-v-presporku.html
Mne osobne by sa dnes veľmi páčila kaviareň so svetovými módnymi magazínmi. Hmmmmm...

Eva, 1933,roč. 6, č. 9

Eva, 1932, roč.4, č.11

ART: Móda v umení

2011-03-23T15:16:00.000-07:00


Nový svet, 1927, č. 12

Alžbeta Vazova bola umelkyňa, o ktorej v roku 1931 píše Nový svet. Bola manželkou bulharského veľvyslanca v Prahe, o ktorom sa tento časopis taktiež zmieňuje. Maľba zobrazuje mladú slovenskú herečku Munci Bullovú ako 17-ročnú poslucháčku umeleckej akadémie. Nechýba typický chlapčenský účes.

Mousson: Trh v Michalovciach, Nový svet, 1930, č. 15-16
Zaujímavý kontrast mestského a vidieckeho. Kroje v konfrontácii s mestským oblečením a moderným účesom mikádom.

Eugen Lehotský: Dievča s kyticou, Nový svet, 1942, č.2

Eugen Lehotský: Dievčatko v klobúku, 1942, č. 2
Klobúky vojnovej doby. Typický model, ktorý sa nosil len na zadnej strane hlavy, vlasy ostávali voľné. (Mám dobový strih, rada poskytnem.)

Eugen Lehotský: V letnom klobúku, Nový svet, 1943, č.44
Ľahký letný klobúk, skoro by sa zdalo, že je to klobúk, ktorý nosila Audrey Hepburn v 60. rokoch


Janko Alexy: Dievča, Nový svet, 1944, č. 5 Špeciálna móda malých klobúčikov v 40 rokoch, toto je presne ukážka takého typu. 40. roky boli absolútnym vyvrcholením práce modistiek. Po vojne sa pôvodný nevyhnutný charakter nosenia klobúkov vytratil.

Peter Matejka: Portrét, Nový svet 1944, č. 24
Ďalší príklad klobúka 40 rokov.

LIVING: Moderný byt pre modernú dámu!

2011-03-20T16:23:00.000-07:00

Eva, 1930, roč.3, č.4

Eva, 1930, roč. 3, č.7

Eva, 1931, roč.4, č.5

Eva, 1933, roč.6, č.3

Eva, 1932, roč. 4, č. 17

Eva, 1932, roč. 4, č.13

Eva, 1932, roč.4, č. 21

Eva, 1931, roč. 4, č.5

Eva, 1930, roč. 3, č. 9


Nový svet, 1935

V inzeráte na bazos.sk som našla tento unikátny nábytok. Bol vyrobený na zákazku. Môj predpoklad je, že spadá do obdobia 30- 40 rokov.

ACCESSOIRES: Klobúky sa stali symbolom art deco módy!

2011-03-13T16:03:00.000-07:00

Módny klobúk, Eva, 1929, č.6

Klobúky sa pre módnych fajnšmekrov i pre mnoho nezainteresovaných stali synonymom art deco módy. Dopĺňali módnu siluetu 20 rokov a stali sa signifikantným znakom pre rozpoznanie tejto módnej etapy. Klobúky sa ako jeden z najvýraznejších módnych accessoires rozlišovali podľa príležitostí. Tak ako šaty mali svoju dennú dobu, ktorej boli určené, i klobúk menil svoj "spoločenský čas". Bolo neprípustné nosiť klobúk určený k predpoludňajším šatám na poobedňajší čaj či večerné soiré.

Karikatúra zobrazujúca ženský klobúk s jemnou mašličkou, Grenzbote, 1925

Klobúky variuje móda do rôznych tvarov, na jednej strane môže byť strecha úzka, na druhej rozšírená. Avšak vyhrávali stále maličké, obopínajúce hlavu, ich ozdobami boli stužka, špendlík a spona, ale i perie. Veľmi milým doplnkom bola mašlička. Vyrábala sa z rovnakého materiálu ako klobúk a umiestňovala sa na chrbátovej , či bočnej časti. Už pred 5 rokmi sa nosila podobná, ale na vrch hlave. Táto síce nepatrná ozdôbka ozvláštnila samotný klobúk, i keď to bola len záležitosť dočasná, pretože sa rozšírila masovo medzi dámami a preto sa rýchlo zunovala. (Čo prináša móda?, In: Živena, roč. 19, 1929, s. 284)

Módna kresba v reklame obchodu Lyoner Seidenhaus Weiss, Grenzbote, 1925

Najčastejšie sa ostávalo pri rovnakom materiály- filci či plsti, len v lete bol zamieňaný za ľahký slamený klobúčik vyrábaný z exotickej slamy. Jednotlivé sezónne módne trendy sa objavili na módnej scéne krátko, aby ich vystriedali ďalšie nápadité modely. Napr. v roku 1928 sa na poli doplnkov upozorňovalo okrem maličkých, priliehavých klobúkov, ktoré sú po uliciach masovo rozšírili i na barety, baskitské čiapky. Výsledný efekt tohto doplnku bol omladenie, nosila ho najmä mladšia generácia. ( Najnovšie módne znaky, In: Živena, roč. 18, 1928, s. 284)

Tento sympatický doplnok na hlavách módnych žien vytrval len jeden rok, kedy ho vystriedal turban z jersey, ktorý sa začal nosiť popri priliehavých klobúčikoch. „ Je to akási náhrada za baretku, ktorá je tak rozšírená, že ju dnes už má vari každá žena. Baretka dnes už vlastne patrí skoro minulosti, nosila sa toľko, že sa už musela zunovať a preto muselo prísť miesto nej niečo nového.“ (L.K.: Jarné a letné doplnky a ozdoby šatové. In: roč. 19, 1929, s.101-102)

UKÁŽKY NIEKOĽKÝCH SALÓNOV KLOBÚKOV (Bratislava, Košice, Trenčín)

Košický salón Neuwirth Regina, Nový svet, 1927, č. 4-5

Chapeaux Gelber- Klobučníctvo Gelber, Mostová ul v Bratislave, Nový svet, 1927, č. 4-5

Modely dámských klobúkov ste si mohli zakúpiť u Julie R. Loewinger, na Klariskej ul. v Bratislave, Grenzbote, 1925

Maison Kalmár- Módny dom Kálmár v Trenčíne, Nový svet, 1927, č. 4-5

Spomienka na Magdu!

2011-03-10T13:55:00.000-08:00

Magda milovala kožuchy

"Bola jemná a citlivá duša a jej jemnocit sa prejavoval i v každodennosti. Zbožňovala som naše dlhé hovory v zimnej záhrade, kde mi podávala čierny čaj a k tomu jemné jablkové koláčiky. Milovala som tú pohodu. Dávala mi pocit domova, ktorý mi vtedy tak chýbal. Mamička i otecko mi pomreli a ja som sa svetom túlala sama. Magda bola mojou mamou, priateľkou, učiteľkou, s ňou som cítila pulzovať krv v svojich žilách...
A keď ma zčasu načas prichýlila i na noc, dlho do noci mi rozprávala príbehy o svojich prvých dostaveníčkach, nesmelých stretnutiach a ja som naivne snívala ten svoj príbeh...v ušiach mi znela len tá sladká melódia dotykov, nehy a ľudského tepla..."

Pavlina Kratochvilova, 1942

(Príbeh je fikcia, baví ma vymýšľať smutno-veselé príbehy ľudí, ktorých fotky nájdem niekde zahrabané pod kopou prachu a osoba na fotke na mňa upiera pohľad. Premýšľam, ako asi žila a zamotávam sa do fantázií)

LIFESTYLE: Ideálny manžel na dosah!

2011-03-05T15:30:00.000-08:00

Elegancia i v prírode, 40. roky, archív: Pressburg Fashion

Počas listovania časopisu Dennica z roku 1939 som narazila na pozoruhodný článok. Čitateľ- MUŽ, anonymne zaslal do časopisu list, aký majú ženy názor na ideálneho muža. List je, dlhší, ale oplatí sa prečítať až do konca. Anonym asi prešiel nemilou etapou svojho života a ironizuje výber toho pravého! No pozrite sa na to, dámy (ale i páni) no uznajte, chceme tak veľa? :-))

"No milé čitateľky, ako má vyzerať ideálny muž? Pravdaže musí byť mladý, a i keď nie je, musí tak vyzerať? Elegantný musí tiež byť, to je samozrejmé. Keď s ním niekdy vyjdete, musí reprezentovať. Či má byť ideálny manžel boxer- profesionál, filmový herec, bankový riaditeľ, alebo aké zamestnanie má vôbec mať, je už vecou, mohli by sme povedať manželkinou.

Hlavná vec je, aby mal peniaze. Odkiaľ ich soberie, to vôbec neprichádza v úvahu. Iste mi dáte za pravdu, že najpríjemnejšie manželia sú tí, ktorí majú stále peniaze. ...Ideálny manžel sa tiež musí ľúbiť iným ženám. Pravda nie nad mieru. ďalej nesmie byť žiarlivý, i keď jeho manželka je obletovaná inými. Nesmie byť ani nudný. Musí vedieť svojej manželke aj dvoriť, ruku bozkať a lichotné slová šepkať. Až potom môže byť ideálny, keď má všetky tieto vlastnosti. Prosím, milé čitateľky, prezraďte, či je taký na svete. Ak nie, vycvičte si ideálneho manžela samy, a to podľa týchto rád:     

 Každý muž nech sa drží tohto.

Buď poslušný a neodpovedaj. Si síce muž a pán v dome, musíš svojej manželke imponovať a ukázať, že si chlap, ale nesmieš odpovedať- to sa nesluší. 
Vyčítaj všetky priania z oka svojej ženy a buď ku nej pozorný. Keď ich nevieš, tak si to považuj za povinnosť, že sa máš o nich dozvedieť. Nesmieš byť inej žene milý, alebo ju objímať, to musíš robiť len svojej žene, ale nie často, lebo by si bol nezaujímavý.

Nemáš sa starať o svoje zamestnanie, keď si doma, ale stále sa vrtieť okolo detí, i keď je dom plný žien. 
Keď prídeš na obed domov, musíš svoju ženu obveseliť a celú svoju činnosť sdeliť. Keď ti dá nejakú otázku, musíš noviny a všetko čítanie odložiť stranou. Ty sám sa však nesmieš na nič pýtať, ale len mlčať. 
Prvé, čo ťa robí ideálnym manželom, je zadováženie si auta, ktoré prirodzene musí byť krajšie a drahšie, než auto "dobrej priateľky" tvojej ženy. 

Ďalej musíš ovládať všetky športy a prevýšiť samého Apolla v sile a kráse. Pritom však nesmieš zabudnúť na svoje povolanie, lebo si pánom domu a musíš zarábať peniaze. Ako si to všetko zariadiš, je tvoja vec. Žena sa ti do toho nestará. Na to si preca "manželom".
Milé čitateľky, nájdite si aj vy takého manžela. Nájdete ho pravdaže iba tak, keď pôjdete ako Sokrates: " Za bieleho dňa s lampášom". A keď ho i nájdete, jednako mu bude niečo chýbať."

Quelle: Dennica, č. 3, str.11, 1939- pravopis a slovosled- v pôvodnom znení)

No čo myslíte, nestačí len tak málo k rodinnej idylke? :-)))

Hrkútanie, Nový svet, č. 7, 1930

KABÁTY- HNEĎ NIEKOĽKO NA JEDINÝ DEŇ!

2011-03-02T09:59:00.000-08:00

Grófka Izabela v kabáte s kožušinovými manžetami a golierom. (foto p. Neštráková)

Kabát sa vyvíja viditeľným spôsobom. Od kimonovitého tvaru Poiretových a Ducetových kabátov, sa postupne okolo roku 1919 prechádza na zapínanie na jeden väčší gombík s výrazným najmä kožušinovým límcom, s nenaznačeným strihom rukávov, v bokoch značne rozšírený. Výrazný, prevažne kožušinový límec, zdôraznené kožušinové lemy na rukávoch, zapínanie na jeden gombík (umiestnený najmä na pravej strane) je charakteristický pre pokračovateľa kimonového plášťa. Jeho výrazná zmena sa týka najmä strihu, ktorý obopína postavu len mierne, a to cez boky. Jeho dĺžka siaha po členky. I plášť grófky Isabely Esterháziovej zachováva podobné strihové variácie s použitím kožušiny. Ako hovorí jej, ešte dnes, žijúca služobná, Isabela nakupovala pravidelne vo Francúzsku. (Interwiew s Valériou Neštrákovou, kuchárkou a služobnou grófky Esterháziovej. Rodina Esterházi sa usadila v Abraháme v roku 1883, kedy si dali postaviť svoje sídlo podľa maďarského architekta E. Lechnera. Zotrvali tu do roku 1945, i keď v posledných rokoch života v zhoršených finančných podmienkach)

Celé obdobie 20 rokov pretrvával rovanký voľný strih kabátov v obmenenej podobe ich detailov, použitia látok a kožušín. Do roku 1929 sa línia zásadne nemení, obmieňajú sa len motívy (rok 1925 vrcholí artdecovský motív podobne ako u šiat v spomínanej kapitole http://pressburgfashion.blogspot.com/2011/02/art-deco-fashion.html)

Kabáty vychádzkového charakteru, Nový svet, 1928

Rok 1929 bol prelomový nielen pre šaty priliehavej línie, ale i vrchné súčasti oblečenia- kabáty, plášte, či kožuchy začínali reagovať na tieto tendencie. „... zjavujú sa teraz už i kabáty tohto tvaru. Je otázkou, či sa tohto roku ešte ujmú. (...) V módnych časopisoch, vo výkladoch a sem- tam i na niektorej elegantnej postave na veľkomestskej ulici vidieť len takéto kabáty. Ba jeden veľkomestský, veľký, kožušnícky závod položil do výkladu drahý perziánový kožuch, ušitý v tomto prilie.“ (Čo prináša móda?, In: Živena, roč. 19, 1929, s. 284-5) Strihovo sú tieto kabáty upravené do zvona, pričom zadný diel je dlhší, ako tomu bolo pri spoločenských šatách.

V sezóne zima 1929 sa ponuka kabátov skutočne rozšírila, čo sa však strihu týka všetky boli rovnakého jednoduchého, anglického strihu. Nové kolekcie kabátov ešte nepočítali s priliehavými strihmi, tie sa reálne zapísali medzi širokú verejnosť až v prvej polovici 30. rokov. V roku 1929 sa prostredníctvom časopisu Živena informujeme o veľkom počte druhov kabátov, rozlišujúcich sa podľa spoločenskej či inej príležitosti.

Vychádzkové, ktoré sa mohli nosiť i do úradu, do školy, na nákup sa podobali pánskym strihom, často z anglickej látky tzv. homespunu, ďalej sa používal tweed, double, uzlíčkový noppé, velour, zibelin a iné. „ Látka nemá určitého vzoru, ani určitej farby, je často uzlíčková, pretkaná určitými nitkami, striekaná, alebo vrúbkovaná... Má pánsku fazonu, 4 gombíky, rázporok na chrbte, ktorým vykukujú farbisté šaty, pás niečo vyššie ako vlani, obyčajne ako zadný diel, rozlične upravované vrecká, často na každej strane dva nad sebou, ako na pánskom kabáte. Veľmi často má raglánový strih. Na zimu môže mať i kožušinovú podšívku.“ (Dnešné kabáty, In: Živena, roč. 19, 1929, s. 147-8)

Popoludňajšie kabáty, 20. roky, Decades of Fashion

Večerné, ktorý si okrem zvláštneho strihu vyžadovali i honosnejšiu látku, predovšetkým kožušinové, hodvábne, brokátové sa hodili najmä do veľkomestských spoločností a taktiež neboli dostupné pre každého. Tieto kabáty strácali prísnosť anglického strihu, boli širšie, voľné a často s netopierimi rukávmi. (Bubikopf und Federboa- Frauen in den goldenen 20- Jahren (katalóg) Ausstellung de Marchfelder Schlossvereins und des historischen Museums der Stadt Wien, 1996, s. 46)

Večerné kabáty, 20 roky, Decaades of Fashion

Veľmi potrebnými a praktickými boli kabáty do dažďa. Obliekali sa len do dažďa a poznáme niekoľko druhov, záviselo od použitého materiálu. Najelegantnejší bol z crép- de- chinu, bol však dosť drahý. Lacnejší a dostupnejší pre širšie vrstvy boli potom gumové veľmi praktické plášte, pretože sa dali zabaliť do jedného balíčka, a teda veľmi vhodné na cestovanie. Nevýhodou bol ich zápach, ak dlhšie zostali v jednej miestnosti. Okrem spomínaných bolo možné zadovážiť si kabáty vhodné na vychádzku, cestovanie, ale v prípade nutnosti i do dažďa. Jednalo sa o covercoatový kabát, alebo trench- coat. Výrobcovia nezabúdali ani na automobilistov a odporúčali do auta i na motocykel kabát zo surového hodvábu, prípadne plátna, alebo tiež kožený kabát. Výhodou bol, že chránili pre prachom a človek si po ceste vyzliekol kabát a bol upravený. (Dnešné kabáty, In: Živena, roč. 19, 1929, s. 147-8)

Motocykel kabát, 20 roky, Decades of Fashion

LIFESTYLE: Muži sa pletú ženám do remesla...

2011-02-25T06:42:00.000-08:00

V roku 1939 prináša ženský časopis Dennica neuveriteľnú správu. V spomínanom roku vznikol v Prahe "Prvý mužský pletársky klub". Správa ma tak fascinovala, že vám prinášam obrázky a krátky text z daného článku: "...Muži vnikajú do výhradnej domény žien a pletú pančuchy, pulovery, haleny atd. Ženy bráňte sa, hájte svoje pozície s jednakou húževnatosťou a dôslednosťou, ako muži kedysi hájili svoje domény pred vnikaním žien. ...Kam príde svet, keď sa táto móda ujme a lavinovite postihne všetkých mužov na svete? ...
A keďže som ešte stále pochybovala o vernosti tejto správy, skôr som inklinovala k recesii, či ironizovaniu, neskoršie riadky úplne zmenili smerovanie textu. "Je napodiv, aké veľké množstvo mužov sa do klubu prihlásilo a ako vážne a opravdivo chápu túto svoju novú prácu. S fajkou alebo cigaretou v ústach, pri poháriku občerstvujúcej limonády sedia celý večer a trpezlivo sa zaúčajú do všetkých tajov pletenia. Do klubu chodia robotníci, štátni úradníci, štátny aj súkromný úradníci, mladí tak práce ako starí a penzisti a každý sa seriózne venujú svojej robote. Praha ide príkladom, nuž hor sa muži bratislavskí, nitrianski, žilinskí a iní za nimi. Manželky už nebudú nadávať a upodozrievať vás z nevery, keď sa večer zdržíte mimo domova. Akoby aj mohli nadávať, veď predsa nemôžu vedieť, či práve ich nechcete prekvapiť nejakým krásnym výtvorom svojich vlastných rúk."
Je zaujímavé, že vzhľadom nato, že v roku 1938 bola v ČSR vyhlásená mobilizácia, tak aj napriek vojnovému ovzdušiu tento klub fungoval. Či už muži mali chuť uvoľňovať sa práve týmto spôsobom, je viac menej irelevantné. Každopádne je pre mňa v rámci tohto článku zaujímavé pozorovať skrytú dvojpólovosť redaktorky. Na jednej strane háji konzervatívnu stránku rozdelenia mužských a ženských rolí, na druhej nabáda mužov na Slovensku k podobným femínnym činnostiam. Veľmi ťažko rozpoznať ktorá strana prevažovala, každopádne mohlo ísť o viacero faktorov, ktoré ovplyvňovali mienku doby(osobný postoj, konzervatívne ladené Slovensko či vojnou a ideológiou ovplyvnená idea- úloha ženy udržiavať rodinné teplo).

Quelle: Dennica, 1939, č.5
(Ospravedlňujem sa, že kvalita fotografií je trošku horšia)

Módne línie v období 1926- 1929 na Slovensku

2011-02-23T00:05:00.000-08:00

Jemné a vzdušné popoludňajšie šaty, Decades of Fashion

V tomto období sa už Európou v plnej miere uplatňovali funkcionalistické myšlienky šírené Bauhasom a z architektúry zasahoval i širšie pole designu. Tento silný architektonický prúd zasiahol i módu, ktorá vplyvom myšlienok Waltera Gropia, alebo Le Corbusiera, vytvorila „aerodynamický, strojově tvrdý stereotyp módy druhé poloviny dvacátych let- štíhla silueta, nezatížena žádnymi zbytečnostmi.“ (Machálová, E.: Móda 20. století, Lidové noviny, Praha, 2003, s. 47) Na poli módy sa tento nový prúd prejavuje najmä vysokou funkčnosťou a praktickosťou odevov. V jarnej sezóne roku 1928 módna referentka informuje čitateľky, že šatám tejto sezóny bude dominovať jednoduchosť a elegancia ! Mimoriadne dôležitý bol výber prvotriedneho materiálu a prvotriedne ušitie. (Ľ.K.: Čo nám donesie jar?, In: Živena, roč. 18, 1928, s. 74) Jednoduchosť v tejto sezónne podtrhuje aj neexistencia krikľavých tónov v látkach. Dominuje beige, piesková, popolavá a všetky lomené stredné tóny. Výšivky, ktoré v prvej polovici 20. rokov zasiahli takmer každý druh šiat sa obmedzil len na odev pre spoločenské príležitosti. (V roku 1928 sa už v módnom spravodajstve Živeny stretávame s potvrdením o ubúdaním popularity perličkovým látkam.)

V prípade šiat určených na predpoludnie i popoludnie sa o výzdobu starajú pásky, prúžky, či lemy, alebo plisovanie či zámikovanie, pričom línia šiat je stále rovná, bez zbytočných ozdôb. Pre rôzne príležitosti- do práce i na nákupy, ale hlavne na predpoludnie, boli vhodné a veľmi pohodlné jumperové šaty- teda jumper a sukňa, pretože zachovávali „športovú líniu“. A práve predpoludnie bol čas, kedy sa žena pohybovala najčastejšie. Jumper bol dlhší pulóver s aplikovanými vreckami v prednej časti. Doplnením plášťa rovnakého materiálu ako sukňa, či doplnením obdobnej časti oblečenia vznikol „complet“, taktiež vhodný na predpoludnie. Ďalším variantom pre tento denný čas je športový kostým s blúzou, ktorá sa zastrčila do sukne a tak ako prvá udeľovala drieku patričné miesto. (O. Ležovičová: Móda, Nový svet, roč. 3, 1928, č. 10, s. 14)

Jumper s plisovanou sukňou, Decades of Fashion

Popoludňajšie šaty boli riešené podobným spôsobom ako sukne kombinované s jumperom, dolný diel plisovaný, či so záhybmi. Zdobený bol i plysírovanými, zbieranými volánmi, krajkami a garnitúrami „á la cascade“. Vrchný diel šiat sa obohatil s výstrihom, ktorý lemuje šál, alebo šerpovitý pás a ako doplnok v spodnej časti výstrihu častokrát vynikala mašľa. Pre popoludnie sa volili trochu náročnejšie látky, ktoré zo šiat vytvárali celkový dojem jemnosti a vzdušnosti. Pri popoludňajších šatách sa v roku 1928 nečrtali výrazné zmeny, len ojedinele sa vkladali zvonovité súčasti do sukní šiat, ale to najmä pri spoločenských šatách. Tieto náznaky sa postupne začali etablovávať do novej módnej línie a v roku 1929 ich pozorujeme i na popoludňajších odevoch.

Obľúbená mašľa ako doplnok predpoludňajších šiat, Decades of Fashion

Vkladanie volánov do šiat, Decades of Fashion

Pri spoločenských šatách sa pregnantnejšie prejavovali zmeny línií, ktoré ku koncu 20. rokov sprevádzali módny svet. Na Slovensku sa v módnej správe na jesennú sezónu roku 1928 píše o začínajúcej zmene módnej línie, i keď podobné tendencie sa vo svete prejavujú i skôr. (Módna prehliadka La Haute Couture usporiadaná v rámci pražských vzorkových veľtrhov potvrdzuje tento trend už v roku 1927.) Dopisovateľka Živeny Ľ. na ďalšiu sezónu predpovedá novú líniu, i keď ešte netušila, či je zaručené, že sa medzi spotrebiteľkami ujme. „ Vrchná čiastka šiat, totiž driek, je na predku značne zvýšená, tak, že sukňa je na predku našitá hodne vyššie, ako od chrbta. Tým docieli sa dojem, ako keby bola sukňa od chrbta dlhšia.“ (Ľ.: Čo sa bude nosiť v jeseni? In: Živena, roč. 18, 1928, s. 192) V konečnom dôsledku sa sukňa nepredĺži, až na večerné šaty, ktoré budú dlhšie. Predĺžia ich najmä niektoré diely z čipky, či iných riedkych tkanín. Predznamenávajú „skutočnú“ dĺžku šiat z 30. rokov, teda až po členky a to o pri spoločenských, či vychádzkových.

Na obrázkoch možno pozorovať niekoľko línií súčasne- pridávanie volánov a iných súčastí, postupné priliehanie šiat a taktiež zvyšovanie pása, Gazette du bon ton, 1926

Priliehavá línia sa čoraz viac dostávala do povedomia žien a to najmä prostredníctvom večerných šiat a u niektorých ojedinelých dám i spoločenských šiat. Módna referentka informovala v roku 1929 o postupnom prenikaní tohto strihu k ich nositeľkách. „ Priliehavé šaty, ktoré sú dnes, keď i nie bežné, ale už nosené, prinášali módne časopisy ojedinele už pred 3.- 4. rokmi. V módnych časopisoch sa písalo už vtedy o tomto type šiat, že sa takéto šaty budú nosiť, ale kto sa naozaj odvážil ušiť si niečo podobného- pochodil zle, lebo vtedy ešte do obehu neprišli. Ženy boli príliš zvyknuté na rovné, úzke, hladké šaty, zdalo sa im to byť smiešnym tak naraz premeniť svoj zovňajšok. Potom asi po roku prišli do módy priliehavé šaty pre večer vo forme štýlových šiat. Ti boli veľmi obľúbené, ujali sa. Teraz tohto leta boli spoločenské šaty už hodne v obľube, aspoň po väčších mestách.“ (Ľ.: Čo prináša móda, In: Živena, roč. 19, 1929, s. 284-285) V tomto roku možno ešte citeľnejšie ako v roku 1928 vnímať pomalé etablovanie sa dlhých sukní. „ Hlavná zmena je zvýšenie pásovej línie a zdĺženie sukne. Vrchná čiastka šiat sa skrátila, sukňa nápadne zdĺžila. Skrátením drieku je zvýšený dojem dlhšej sukne, ale i sukňa sama je dlhšia.“ (Ľ.K.: Módne zmeny a novinky, In: Živena, roč. 19, 1929, s. 73) Okrem predĺženia sukní možno pozorovať i ich rozšírenie, a to pomocou už spomínaných zvonov, ktoré vychádzajú najmä zo sedla. Jednalo sa o zvonové sukne- šaty so sukňou dolu širokou. Pás priliehal na kĺboch. Často nebola zvonová sukňa rovnako dlhá, v niektorých miestach sa látka predlžovala. Vidieť koleno už vôbec nebolo v móde. Pri večerných šatách sa už rozhodlo o dĺžke. Išli až k členkom. (Ľ.: Posledné správy, In: Živena, roč. 19, 1929, s. 17)

Pás už je takmer zvýšený a jemné vlečky predlžujú líniu šiat, Vogue, 1928

Módne asociácie

2011-02-20T23:50:00.000-08:00

ART DECO FASHION

2011-02-16T13:40:00.000-08:00

Kresby spoločenských šiat, Grenzbote, 1925, Paula Broch

Večerné šaty s perličkovou výzdobou, Lucien Lelong, 1925

Art deco plynulo nadväzovalo na veľmi zdobnú a pre odev ešte zošnurovanú secesiu a prekonávalo funkčné, estetické i rodové stereotypy odevu. Šaty sa výrazne zjednodušili, odev nadobudol ľahkosť, aby tak postupne vystriedal prísnu racionalitu funkcionalizmu v duchu Loosovho hesla „Ornament je zločin“. Art deco bolo akousi prestupnou stanicou medzi týmito dvoma extrémami. Móda art deco si naplno vychutnáva všetky podnety, ktoré prichádzajú najmä zo zahraničia (objav Tutanchamonovej hrobky- 1922, objav kultúry Inkov- 1925 a ďalšie). Tak sa i do odevov dostala egyptská symbolika, prírodné dekoratívne prvky, kubické, či futuristické vplyvy.

V roku 1925 sa v Paríži konala výstava „Exposition Internationale des Arts Décoratifs et Industriels“ odkiaľ pochádza aj tento výraz. Miesilo sa tu všetko umenie a remeslo, ktoré ovládalo toto obdobie. Estetický princíp výraznej výzdoby oblečenia sa uplatňoval najmä na spoločenských šatách. Sú jednoduchého rovného strihu, často len na ramienka. Perličková alebo štrasová výšivka tak ostro kontrastovala s prísnou strohosťou strihu. „Základný strih večerných šiat ukazuje, že z róby zostal len obdĺžnik s otvormi pre hlavu, ruky a nohy. Dekoratívnosť a zaradenie medzi spoločenské toalety je vecou perličkovej a štrasovej výšivky. Šaty s kombináciou perličiek od bielej cez ružovú po tmavoorgovánovú, zoskupených do pravidelných geometrických obrazcov sú charakteristické pre začiatok 20. rokov.“ (Zubercová, M.M.: Podoby módy na Slovensku v prvej polovici 20. rokov, In: kol. autorov: Kronika Slovenska II., s. 137)

Tri fotky: Spoločenké šaty s perličkovou výzdobou, neznámy autor, 20. roky, zo zbierok SNM. Fotografované pri príležitosti výstavy "Kým nevesta povedala áno, kurátorka: M.M. Zubercová